Keď sa hneď po uvedení premiéry našej  divadelnej hry o Edith Piaf Smrť v ružovom,  23. apríla 2017 sám jej autor Ľubomír Feldek vyjadril, že by sme s touto hrou mohli vycestovať do Francúzska a dokonca nám ponúkol texty vo francúzštine, bolo to pre nás niečo nedosiahnuteľné, niečo,  o čom môžu herci amatéri len snívať. A predsa… ani sme sa nenazdali, prešiel rok, my sme úspešne a s veľkým ohlasom odohrali niekoľko repríz a ….prišlo to, sen sa stal skutočnosťou. Koncom mája t.r. nás doslova zaskočila ponuka s možnosťou zúčastniť sa 7. – 11.7. 2018 na divadelnom festivale vo Francúzsku LES THEATRALIES DE CANNES 2018. Potvrdilo sa totiž to známe, že nikdy neviete kto sedí v hľadisku na vašom predstavení… . Bolo už takmer po prihlasovacom termíne a my sme sa museli rýchlo rozhodnúť. Samozrejme na chvíľu nastal veľký chaos s prehadzovaním termínov letných dovoleniek, dohadovaním divadelných skúšok, s ktorými sme už nepočítali a tiež nás čakalo to najdôležitejšie, hľadanie riešenia finančných možností.  Veď ktorý herec profesionál či amatér,  by si takú príležitosť nechal ujsť. Môcť si porovnať úroveň vývoja súčasného divadla mimo našej krajiny, herecké výkony profesionálov, či amatérov a zároveň mať možnosť zahrať si na doskách divadla v krajine, kde Edith Piaf je hviezdou aj po sto rokoch. Toto všetko krásne však prinášalo so sebou  aj veľkú zodpovednosť. Hlavní protagonisti sa pre začiatok museli predsa len popasovať aj s jazykovou bariérou. Nikto z nás netušil do čoho presne ideme, lomcovali s nami pochybnosti a túžba byť toho súčasťou zároveň. Neustále dookola sme si kládli otázku, ako zareaguje francúzsky divák, aké bude vyjadrenie festivalovej poroty. Vedeli sme od začiatku, že tento festival je iný, na aké sme zvyknutí u nás. Bola to totiž súťažná prehliadka profesionálnych aj amatérskych divadelných súborov spoločne, ktoré pozorne sledovala odborná porota, zložená z  významných osobností  francúzskeho divadelníctva. Bol to vlastne už 5. ročník festivalu THEATRALIES a zároveň 1. ročník medzinárodného stretnutia amatérskych a profesionálnych divadelných súborov  THEATERALIES OF CANNES 2018. A tak sme sa  7. júla popoludní ocitli vo hviezdnom meste Cannes, meste preslávenom filmovým festivalom, luxusnými autami a nádhernými plážami. A ako sme sa neskôr dozvedeli, vraj sme prvé divadlo od r.1987, ktoré pricestovalo na azúrové pobrežie. Naša prvá cesta viedla samozrejme do centra mesta, do divadla THEATRE ALEXANDRE III, kde bolo nielen zahájenie, ale kde aj samotný festival prebiehal.

Festival

Organizátorom  podujatia bolo THEATR’AZUR združenie, divadelného centra Cannesskej kotliny (tvorba, vzdelávanie, distribúcia, animácia) – podporovaná mestom Cannes, s pomocou spoločnosti Crédit Mutuel de Mandelieu La Napoule. OFICIÁLNE OTVORENIE prebehlo za prítomnosti zástupcu mesta Cannes a Jaromíra KNITTLA, riaditeľa a zakladateľa Divadelných predstavení v Cannes 2018,  riaditeľky a učiteľky dramatického umenia Patricie SODA, predsedníčky organizačného výboru, režisérky Théâtre de l’Impasse, režisérky v Nice, herečky, divadelnej  učiteľky a Guy FOISSY, jedného  z najväčších žijúcich autorov francúzskeho divadla.

Predstavených bolo 16 amatérskych divadelných súborov a 9 profesionálnych spoločností. Súčasťou festivalu boli sprievodné podujatia s viac ako 30 verejnými vystúpeniami,  show-readings, divadelné čítania a stáže. Tieto krásne stretnutia umožnili účastníkom dialóg s autormi, ako sú Guy FOISSY, režisérmi, hercami, ďalej výmenu odborných skúseností vo vzťahu medzi profesionálnymi a amatérskymi divadlami, divadelnými subjektmi  a ukázali význam a potrebu takýchto stretnutí.  Z divadelných predstavení, ktoré sme mali možnosť  vidieť a ktoré nás zaujali najviac spomeniem napr. divadelné predstavenia –  MNEMOSYNE Cie (Istres, Bouchesdu Rhône) „Commeen 14 ” dráma a  komédia Dany LAURENT, v réžii Elisabeth Veruni. Dej sa odohrával na Štedrý večer, v blízkosti Douaumontu v  staromódnej nemocnici, kde štyri ženy odvážne čelia vojnovej tragédii. Ďalšie  predstavenie predviedla  spoločnosť THEATR’AZUR (Cannes, Alpes-Maritimes) pod názvom  “Unrossignol à l’étoile jaune”, bola to historická dráma Jaromíra KNITTLA a Ghislaine GRILLONA, pôvodná hudba od Damien RIBA, Geneviève DESJARDINS a Charline NOEL. Cesta utrpenia dievčaťa Sarah so žltou hviezdou,  začína 22. júna 1941 vo vlaku, ktorý ju odvedie z Prahy do Terezína, zastaví sa v Osvienčime a končí 17. januára 1945 na Vstup červenej armády do Varšavy. A toto neboli jediné predstavenia, ktoré sa v príbehoch vracali do temného obdobia Európy či už prostredníctvom drámy, alebo komédie. Veľmi zarezonovali aj témy veľmi pripomínajúce súčasné dianie v multikultúrnej Európe. Všetky festivalové predstavenia boli jasným dôkazom a zároveň odkazom – kultúra a divadlo národy spája a bude spájať aj naďalej.

Naše predstavenie

9. júla prišiel náš deň premiéry v Cannes . Čakalo nás uvedenie našej hry, historickej drámy Smrť v ružovom, vo francúzštine „PIAF, La morte en rose“. Nervozita, tréma, zodpovednosť, a zároveň pocity radosti a nedočkavosti, to všetko už od rána lomcovalo všetkými. Keďže sme boli ubytovaní na okraji mestečka Grasse, kde vlastne Edith Piaf trávila posledné chvíle svojho života a kde aj v neďalekej dedinke Plascassier 10. októbra 1963 skonala, rozhodli sme sa, že práve tento deň je vhodný na to, aby sme sa trochu nadýchali tej správnej atmosféry a prešli sa uličkami, ktorými kedysi chodila aj Edith Piaf. (Vystúpenie nás čakalo až večer). Pevne sme verili, že nám to určite pomôže pri večernom vystúpení. A bolo to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť. Grasse je naozaj očarujúce kúzelné mestečko s neopakovateľnou atmosférou. Podmanilo si nás všetkých okamžite svojou hornatou polohou, úzkymi kľukatými uličkami, ktoré sú obklopené kaviarničkami a útulnými obchodíkmi – akoby odrazu dýchalo iba pre nás. Keďže Grasse je známe výrobou parfémov a pestovaním kvetov na mnohých hektároch v okolí mesta a nachádza sa tu múzeum parfémov, využili sme to a unikátne múzeum sme navštívili. Zatúlali sme sa aj do provensálskeho Múzea kostýmov a bižutérie, kde sú vystavené súkromné kolekcie z parfumérie Fragonard a ženská móda 18. storočia. Krásne dopoludnie sme zavŕšili výborným francúzskym jedlom v miestnej reštaurácii a nakoniec sme stihli ochutnať aj úžasné čokoládové výrobky z miestnej Čokoládovne. Deň ako stvorený na premiéru. Dobrá nálada pokračovala, celé popoludnie sme venovali príprave na večerné vystúpenie. Už len v rýchlosti vyložiť na mieste kulisy, postaviť scénu, zabezpečiť zvuk a osvetlenie, to všetko za 30 minút (predstavenia za sebou prebiehali až do neskorých večerných hodín). Ani sme sa nezbadali a… zrazu prišiel ten okamih…začali sme hrať. Filip Čechovič ako Theo spustil vo francúzštine Non, je neregretterien, chorá Edith (Paťka Mikolayová) so Simon (Marika Ivančíková) prichádzali pomaly na javisko a už to išlo…. chvalabohu všetko ako po masle….fantastické herecké výkony, krásne predstavenie a úplne na záver francúzske BRAVO,…BRAVO…neopakovateľný zážitok, plný uspokojenia. Na záver večera sme pripravili ochutnávku slovenských špecialít s výborným kvalitným vínkom od našich sponzorov, kde sa rozpútala neviazaná debata. Samozrejme náš tlmočník Bubo, aj pán Jaromír Knittl, riaditeľ festivalu, ktorý je pôvodom Čech, mali čo robiť! No a tu pri neviazanej debate zrazu zaznelo: „Skoro som zabudol, vy hráte ešte aj zajtra. Vaše predstavenie malo veľký ohlas, budete hrať  znova pre francúzske obecenstvo“, dohovoril p. Knittl. A tak sme si chvíľu slávy ešte raz zopakovali 10.7. večer o 21:00h. Aj naša repríza dopadla na jednotku. Po vystúpení sme sa dozvedeli, že v hľadisku sedel pán, ktorý sa prišiel pozrieť na naše druhé vystúpenie až z Lyonu! Pre nás, neuveriteľné. Citujem jeho slová po predstavení: „ Hoci som textu nerozumel, všetko som pochopil.“ (dialógy boli v slovenskom jazyku) Výsledkom nášho vystúpenia nebola nakoniec len pochvala, ale aj ponuka na spoluprácu, vlastne až tri ponuky: spoločne pripraviť a uviesť túto hru v slovensko-francúzskej verzii, hlavní protagonisti aj ostaní herci dostali ponuku na pripravovanom francúzskom projekte Starmania a tiež ponuku zorganizovať takýto medzinárodný festival u nás na Slovensku. Myslím si, že pre začiatok je to až až ….

Aj keď celý náš pobyt v Cannes bol dosť hektický, predsa sme si len stihli nájsť trochu času a nakrátko sme si pozreli aj blízke mesto Nice, významné turistické stredisko. Niektorí z nás využili čas na kúpanie sa  v mori, niektorí nasávali atmosféru mesta a užívali si pozorovanie neustále štartujúcich  lietadiel z blízkeho letiska, ktoré je takmer pri pláži, iní sa vydali do historickej časti mesta. Každý sa snažili využiť a užiť si tú krátkosť času. Nakupovanie suvenírov, prehliadka mesta Cannes, či posledná spoločná  fotografia na slávnom červenom koberci, či prechádzka chodníkom slávy, to všetko ostalo až na posledný deň, ešte pred vyhodnotením festivalu odbornou porotou a záverečným ceremoniálom. Samozrejme boli sme všetci zvedaví, aj keď trochu skeptickí. Ale predsa, možno tak v kútiku duše sme tiež dúfali…

Prvý ročník THEATRALIES v Cannes sa slávnostne ukončil v stredu večer, odovzdávaním cien viceprimátorom mesta Cannes Thomasom De Pariente, zodpovedným za kultúru. Odborná porota  udelila cenu za najlepšiu show Etoile de Cannes spoločnosti ENTRE NOUS de Grasse “SUNDERLAND”, sociálnej komédii Clément KOCH, cenu za interpretáciu hry Danilo Righettiho Didier BEAUMONT  “HORS CO NTROLE” Cannes spoločnosti  “GRAIN DE SCENE” a cenu mladého nádejného herca  z Naïlis CROLARD – URBACH, spoločnosti THEATER DU LENDEMAIN (LeMuy) v Géraldu hre GRUHN “LA BELLE ET LA BETE / KAPITOLA 1704. A na záver, ocenenia  si priamo na javisku v THEATRE ALEXANDRE III. v Cannes prevzali od tímu odborníkov THEATR’AZUR, ktoré im osobne odovzdal viceprimátor Cannes Thomas De Pariente, aj naši herci Patrícia MIKOLAYOVÁ za herecké a spevácke stvárnenie úlohy Edith Piaf a Filip ČECHOVIČ za herecké a spevácke stvárnenie úlohy Théa v hre “PIAF, SMRŤ V RUŽOVOM” od Ľubomíra FELDEKA. Posledné srdečné stretnutie s francúzskymi priateľmi sme si užívali v neskorých nočných hodinách, krátko pred naším odchodom z Francúzska, pri ochutnávke tentoraz francúzskych špecialít. Domov sme odchádzali plní dojmov, neopakovateľných zážitkov, ale aj obohatení o nové poznania a naplnení entuziazmom, že sa sem ešte raz vrátime. Divadlo totiž bariéry nepozná!

Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí nás pri tomto projekte podporili, všetkým, ktorí nám verili a ešte raz všetkým, bez ktorých by sa naša cesta nemohla uskutočniť. 

Ďakujeme Vám pán Feldek, že sme dostali  šancu zahrať si túto hru a tiež za Vašu podporu. Srdečná  vďaka patrí veľkému úsiliu a podpore starostovi obce Drahovce Ing. Jurajovi Kleinovi a samozrejme veľká vďaka patrí obci Drahovce, ktorá nám prispela finančnou čiastkou na dopravu, bez ktorej by nebolo možné vycestovať, ďalej ďakujeme PSA PEUGEOT Trnava za finančný príspevok a darčeky  a tiež  veľké poďakovanie patrí Vinárskym závodom Topoľčianky, Pivnici Radošina a Vinidi s.r.o. Báb.

Ešte raz všetkým srdečná vďaka!

Blanka Kollárová – režisérka divadla DOBRETA

(foto z Cannes nájdete na facebooku: Divadlo DOBRETA)