alebo ako to vyzerá pred predstavením

Veľa nezainteresovaných ľudí sa ma pýta ako to vyzerá predtým ako vybehnete, lepšie povedané vystúpite na pódiu. Ja osobne sa nad tým pousmejem a sem tam sa stane, že prekrútim očami. Nenápadne! Je to reakcia na situácie, čo sa stali v backstagei. Niektoré sú z katégorie smiešnych, nad inými sa zas chytíme za hlavu a povieme si: To sa fakt mohlo stať?! Na vymenovanie všetkých my nebude stačiť ani strana, no pokúsim sa vybrať tie najlepšie.

Napríklad zistenie, že malú rekvizitu čo ste si mali priniesť z domu je stále doma na stolíku a vy sa prezliekate. Čiže možnosť ísť pre ňu odpadá. Plán A: zavoláte na horúcu linku domov a poprosíte niekoho, aby vám ju doniesol. No všetci herci vedia, že toto je ten najviac komplikovanejší spôsob. Preto, my vždy volíme možnosť – improvizácia. Zbehneme do malej divadelnej kuchynky a vyberieme si odtiaľ čo potrebujeme. Upozornenie: nedá sa to vždy použiť!

Horšie je keď zistíte, že vám chýba nejaký šperk alebo ozdoba do kostýmu či účesu. Niekedy sa stáva, že ani divadelná kostymérna je malá a nepomôže! Vtedy využívame improvizáciu, kreativitu a požičanie si niečo malé od druhého hereckého kolegu. Veď sa hovorí, že v núdzi poznáš priateľa. 🙂 O požičiavaní gumičiek, sponiek do vlasov a rúžov ani nehovorím.

Okrem zabúdania vecí pár minút pred vystúpením v zákulisí vládne totálny chaos a panika. Nikto nevie, kde si čo odložil kam položil a čo má mať na sebe a iné podobné veci. Najviac inštrukcií hlavne vtedy dostáva šepkár (používame ho, len v krízových situáciách 🙂 ). „Prosím, daj sa tak, aby si na mňa videl….“….“nezabudni mi povedať prvé dve slová….“

Hľadanie „stratených“ vecí pred predstavením je rutina. Top situáciu je hľadanie Jánošíkovej parochne po celom zákulisí, šatniach a kostymérne. Zvedavá odpoveď na to, kde sme ju našli? Jednoduchá! Na hlave Jánošíka. Zabudol, že ju má oblečenú. No čo už. Stávajú sa aj takéto situácie.

Pár sekúnd pred samotnou premiérou preberá opraty po chaose stres a tréma. Texty sa silno držia a opakujú. Nohy od nervozity klepkajú o podlahu a oči sa otvárajú doširoka. V týchto momentoch máme toľko adrenalínu v krvi ako jazdec formule 1 pred štartom. Podstate aj prestavenia ako závod. Jazdíte, čiže hráte za jeden tím s jednou zástavkou v boxoch – prestávkou medzi dejstvami a nakoniec vás čaká potlesk a pocit šťastia.

Po takýchto momentoch zabudnete na to, čo sa dialo pár sekúnd pred premiérou a užívate si pocit z dobre odvedeného výkonu.

Kristína Doktorová